Aj dnes po vyučovaní si sadol k stolu a sústredene čosi kreslí. Ukladá čiarku k čiarke a koliesko ku koliesku.
„Čože kreslí môj malý umelec?“ pýta sa mamička za jeho chrbtom a pohladí po vláskoch.
„Pretekárske auto. Len sa neviem rozhodnúť, akej bude farby,“ rozmýšľa Adamko.
„A čo keby si to dokončil zajtra? Možno sa ti prisní krásny sen a ty sa budeš vedieť ľahšie rozhodnúť, ktorú pastelku použiť,“ povedala mamička.
Adamko si zívol a uznal, že je to dobrý nápad. Veď výkres aj pastelky ho počkajú. Zajtra je sobota, môže sa do toho pustiť hneď po raňajkách. Nechal všetko na stole a uložil sa do mäkkej postieľky.
Mamička si sadla vedľa neho a prečítala mu rozprávku.
O chvíľočku už počula, ako spokojne oddychuje. Zavrela knižku, pobozkala na čelo, zhasla nočnú lampu a vyšla z izbičky.
Izbičku osvetľovalo len svetlo mesiačika usmievajúceho sa na spiace mesto.
Všade bolo ticho len zo stola sa ozývali jemné hlásky:
„Nestrkaj sa! Odkedy autá bývajú ružové?“ zlostí sa červená pastelka Červenka.
„A prečo by toto nemohlo byť? Hááá? So mnou Adamko ešte nekreslil ani raz. Aj ja by som už rada urobila aspoň zopár čiar na papieri, sestričky,“ povedala smutne ružová pastelka Ruženka.
„Každá z nás sa raz dostane Adamkovi do rúčky, len musíme byť trpezlivé. Iba nedávno nás dostal od mamičky a nestihol ešte kresliť s každou z nás,“ zamiešala sa do rozhovoru čierna pastelka Černuška.
„Na môj hrot dnes Adamko zase tak pritlačil, že mi ušiel atrament,“ posťažoval sa Atramentík.
„To sa predsa stáva prváčikom. Učia sa písať a občas náhodou viac pritlačia na hroty, pretože sa veľmi sústredia. Aj naše tuhy sa tak občas polámu,“ bránila Adamka Černuška.
„Zabudol si doma náhradné bombičky a nebyť tuto Grafitky, tak si nevie dokončiť úlohu,“ pokračoval Atramentík.
„Vieš dobre, Atramentík, že ťa rada zastúpim. Aspoň si trošičku oddýchneš,“ usmiala sa na Atramentíka Grafitka a očká jej len tak zažiarili.
„Samozrejme, Atramentík si oddýchne a ja mám čo robiť,“ povedal žiarlivo Zmizík. „Toľko machúľ ste ešte nevideli, koľko má Adamko v zošite. Aj dnes som po ňom behal ako formula.
„Áno, áno. Presne o formule sme sa rozprávali aj s Červenkou,“ povedala Ruženka. „Vraj moju farbu nemôže mať. Hm. Ale kedy potom budem môcť aj ja ukázať Adamkovi, ako pekne kreslím? Hááá?“
„Sestričky, upokojte sa,“ snažila sa ich utíšiť Černuška. „Je nás presne dvanásť a Adamko v pravej chvíli použije na svojich výkresoch každú z nás. Tak ako my aj on vie, že len spoločnými silami dokážeme vytvoriť tie najúžasnejšie obrázky. A ja verím, že už čoskoro na Adamkovej nástenke pribudnú ďalšie nové obrázky, ktoré vzniknú práve vďaka tomu, že mu s tými obrázkami pomôžeme.“
„Ja pomôžem Adamkovi so slniečkom,“ povedala žltá pastelka Zlatka.
„A ja mu pomôžem s trávičkou,“ povedala zelená pastelka Zelienka a od radosti spravila piruetu na špičke.
„Ja pokryjem výkres belasou oblohou,“ pridala sa belasá pastelka Beláska.
Fialová pastelka - Fialka, belasá pastelka - Beláska, zelená pastelka – Zelienka, žltá pastelka – Zlatka, oranžová pastelka – Broskyňka a červená pastelka – Červienka sa postavili vedľa seba a jednohlasne povedali:
„A my vytvoríme spoločne krásnu dúhu,“ rozosmiali sa a roztancovali po stole.
„Áno, sestričky, spoločne vytvoríme tie najkrajšie obrázky,“ usmiala sa na nich Černuška.
Černuška si všimla, že biela pastelka Snežienka sa nezabáva a smutne hľadí na sestričky.
„Myslíš si, že keď si biela, nedokážeš spestriť Adamkove výkresy, že?“ opýtala sa jej.
„Áno, mňa si na bielom papieri nikto nevšimne,“ povedala smutne Snežienka.
„Ty ale jediná dokážeš vytvoriť krásne snehové vločky, snehuliaka, bielu krajinu a to na čiernom výkrese,“ povedala jej Černuška.
Snežienke sa rozžiarili očká. Skutočne, Černuška má pravdu.
„To áno, a keď sa ku mne pridá aj sestrička, sivá pastelka Sivka, tak vytvoríme veľmi pekný obrázok,“ povedala Snežienka s úsmevom.
Všetky pastelky boli veľmi šťastné. Tešili sa už na to, kedy sa veselo rozbehnú po výkrese. Najradšej by sa boli hneď pustili do Adamkovho obrázka, ktorý ležal na stole, ale vedeli, že to musia nechať na neho. Na jeho fantáziu a sny.
Uložili sa do peračníka, prikryli sa tmou a snívali krásne dúhové sny.
