Tak tíško ako sen, vkradol si sa do môjho života,

A svet dovtedy šedý, na dúhový sa začal meniť.

Krok za krokom stúpal si do môjho srdca

A ja som v tú silu lásky, začala veriť.

Čo tvoje ústa nevyslovili a oči neprezradili,

To tvoje srdce tichučko pošepnúť mi vedelo,

Jeho melódiu som si opakovala tisíckrát,

Vždy mi bolo od nej tak krásne a veselo.

Ráno, čo ráno prichádzal si ku mne sťa slnečný lúč,

A ja som sa tešila z toho, sťa malé dieťa z darov,

Veď ty si ním vlastne bol, môj krásny a milý dar,

Ktorý mi samo nebo, v ten septembrový deň poslalo.

Uverila som v lásku a tá mi dodávala síl,

Síl ísť ďalej a prekonávať života nástrahy,

S Tebou LÁSKA všetko bolo stokrát ľahšie,

S Tebou sa pominula beznádej i obavy.

S Tebou aj ten najdaždivejší deň, bol slnečný

A moja láska len rástla a kvitla ako ruže kvet,

Tak veľmi som túžila, aby sa naše sny naplnili,

Veď ty si pre mňa, motýlik môj, celý môj svet.

A teraz tak tíško aj odchádzaš, ako si prišiel v ten deň,

Pár sĺz tu po sebe zanecháme, čo pohladia líce,

Láska nám v srdciach ostala, je ukrytá v ich hlbinách,

Žiaľ ostalo tu slov nevyslovených na tisíce...