To dnešné ráno bolo iné, ako tie ostatné, slnko svietilo o čosi jasnejšie
a obloha bola o čosi modrejšia.......zdalo sa mi.
Doteraz som si ešte nikdy nevšimla, že aj ráno má v sebe isté čaro,
moc, krásu – krásu NOVÉHO DŇA.
Bolo predsa bežné, že sa noc striedala s dňom...
...lenže každý DEŇ prináša nové možnosti žitia, bytia, existencie...
Prináša možnosť spoznať nepoznané, pokúšať OSUD, ŠŤASTIE, LÁSKU.
Skúšam a pokúšam OSUD. OSUD, ktorý prináša smiech, radosť,
utrpenie a slzy...
OSUD – mal si moju DOVERU a ja som sa ti zverila. Zverila som ti
to najcennejšie čo mám... svoj ŽIVOT.
Pekne pomaličky a s veľkou dávkou trpezlivosti, ako keď sa stavia
domček z karát. Aj ten je taký krehký ako ty – DOVERA. Stačí jeden
chybný ťah a všetko sa okamžite stratí.
-------------------
...a potom to krásne ráno a ten krásny deň vystriedala noc...
...ach aká bola čarokrásna, so všetkými svojimi hviezdami, mesiacom, tichom.
To ticho sa tak úžasne počúvalo...
Zrazu zavial odkiaľsi studený vietor, až mi po chrbte prebehol mráz...
Bol nepríjemný a chladivý, čo sa deje?!
Bolí to! Celé telo sa mi trasie, ruky mám ako z ľadu. Preletel mi krížom
cez moje srdce a smeruje k tomu krehučkému domčeku – domčeku z karát,
ktorý predstavoval môj život, moju DOVERU, lásku...
...rozmetal ho na tisíce kusov a na jeho mieste ostala len jediná karta.
Beriem ju do rúk a nahlas čítam:
TOTO JE TERAZ TVOJ OSUD, MÁŠ HO VO SVOJICH RUKÁCH!