Na dlaň si Ťa položím

a prstami Ti budem po krídlach prechádzať,

jemne ako vánok sa ich dotknem,

zázračný prach z nich nesmie opadať.

Jemné telíčko pred mrazom ochránim,

svojim dychom ho budem zohrievať,

slnečným lúčom krásu krídiel vystavím,

aby si z nich mohol silu načerpať.

Pokojne mi v dlani sedíš, oddychuješ,

nikto Ti nemôže ublížiť,

preniká k nám vôňa kvetov,

nedokážem sa jej nasýtiť.

Dvíhaš hlávku k oblakom,

krídlami už veľmi túžiš zamávať,

ľahučko ich rozprestrieš, prekonal si strach,

za svojím šťastím sa budeš uberať.

Slnko Ti na krídla svieti,

na tvojej púti Ťa bude sprevádzať,

keď nadíde noc a vyjde mesiac,

hviezdy Ťa budú v spánku kolísať.

Ten krásny sen, čo sa Ti prisnil,

čoskoro skutočnosťou sa môže stať,

veď teraz máš silu a chuť žiť,

nemaj strach prebudiť sa, silno mávaj krídlami,

k cieľu Ťa budú pomaličky unášať.