Ako suchý list v povetrí

...tak cítim sa mnohokrát,

keď život so mnou zametá.

Raz dovolí mi snívať

a do výšok ma vynesie

a o chvíľu už padám,

pred jeho silou úkryt hľadám.

Pohráva sa so mnou,

zo strany na stranu ma prevaľuje,

využíva chvíle bezmocnosti a beznádeje.

Chvíľu nechá pokojne ma ležať,

čaká kým pozbieram trochu síl

a potom znova a znova

točí so mnou ako vodný vír.

Schytí ma a odveje preč,

pod kolesá času a nohy osudu.

Dnes už hláska nevydám,

celkom som stratila reč.

Pod ich ťažobou sa už lámem,

rozsýpam sa na kúsky,

svetlo nového dňa už neuzriem...