Snívam krásny sen. Prišiel si, Anjel môj krásny
A ja som spočinula v tvojom objatí.
Cítim...
Cítim tvoju šiju. Hladím ju dlaňou rozochvenou
A ešte mocnejšie sa k Tebe priviniem.
Počujem...
Počujem tlkot tvojho srdca.
Je to také skutočné a krásne.
Až mám pocit, že nesnívam,
že bdiem a všetko sa nerozplynie s vyhasnutím poslednej hviezdy.
Bol si tak blízko.
Úsmev Ti zdobil tvár a dúhová stuha dušu.
Prenikla až do našich sŕdc a spojila ich naveky.
Niet moci, čo by ich rozdelila.
Rozprávali sme sa bez slov a vychutnávali si silu okamihu.
Silu nekonečných citov, oddanosti, viery a nádeje.
Silu našej lásky.
Dotkol sa ma prvý slnečný lúč... Ešte nie, prosím!
Neber mi môj sen!
Každým slnečným lúčom sa stráca kúsoček Teba.
Vzalo mi Ťa svitanie.
Nech už teda radšej precitnem...
...a nový deň mi prinesie oveľa viac.
Prinesie mi Teba.
Pretože ty nie si sen, si moja SKUTOČNOSŤ.
