Ruka sa pustila do písania slovíčok,

srdce mi diktuje slovíčok pár...

ja som len nástroj, čo tým perom pohybuje,

slzy mi vyplavujú z duše žiaľ...

Bezmocnosť a v náručí chladnej zviera,

hrdinka usmieva sa, dostala ma znova,

päsťami do duše mocne mi udiera...

v hlave otázok milión mi víri,

kam podela sa moja viera zas,

opäť padám do kolien, ja viem však,

že i teraz sa mi podarí vstať...

Ďalší súboj, kde jeden je porazený z nás,

jeden ostane ležať a nepostaví sa viac...

Srdce i dušu modriny a jazvy zdobia mi,

na svoje víťazstvo ruky už dvíha,

lež ja to tak ľahko nevzdám,

takto sa neskončí života môjho kniha...

Víťazný úsmev na mojej tvári žiari,

ja ruky do výšok dvíham,

ja vzlietnem dnes k oblakom,

som Víťaz, a viem, že nikdy nezlyhám...