S boľavou dušou a hlavou v minulosti,

Obraciaš sa na mňa a otázok pár pre mňa máš...

Košeľa Ti smútkom presiaka,

Ako tmavý dym z komína k nebu uniká...

Si pre mňa neznámy a predsa tak blízky,

Hoc do očí Ti nevidím, cítim...cítim bezmocnosť,

Ktorá uvila kyticu čiernych spomienok,

Si rozbitý na kúskov tisícok...

V hrudi Ti akýsi sval hodiny života odbíja,

Srdcom ho nenazveš, hoc´ rozmerov obrovských je,

Dobrotu ľudskej duše ukrýva,

Dobrotu, ktorá v Tebe prebýva...

Ako posol a Anjel z modrého neba pomoc ponúkaš,

Pomocnú ruku k ľudom vystieraš,

Hoc´ Ti to hrejivý pocit prináša,

Teba ľadová kryha od citov unáša...

Ako hradba pevná, múr okolo srdca stojí,

Myšlienky ho sťa vojaci s gilotínou strážia...

Dúhe dovolíš len nad Tebou sa znášať,

Kľúč od Tvojej duše žiaľ dodnes nenašla...

Si ako motýľ, čo stratil farbu z krídel,

No lietať predsa ešte veľmi túži....

Túži po dúhe, čo ožije mu v duši, nech farby opäť zažiaria,

Túži po slobodnej mysli, bez otázok, čo tak pália...

Vezmem si pastelky a prifarbím Ti krídla,

Skús s nimi opäť pohýbať,

Namaľujem Ti dúhu, vykroč po nej, ako po pevnom moste,

A pusť ju potom do duše, chce si tam nový domov nájsť...

Nasleduj svetielko nádeje, zmení sa na slnko guľaté,

Aj pre Teba bude každý deň vychádzať...

Dotkni sa Lásky, nech roztopí v duši chlad,

Nech môžeš vráskam navždy zbohom dať...

Vystri krídla motýlie, budú Ti farbami dúhy hrať,

Ty sa budeš teraz na svet zhora pozerať,

Dotkni sa Lásky a nemaj pred ňou strach,

Dvaja dokážu ľahšie na otázky odpovede dať...

Odraz sa od tmavých myšlienok,

Osloboď myseľ, a krídla jej podaruj...

Dotkni sa Lásky, ako voňavého kvetu, motýľ dúhový

Ty budeš víťaz, Tvoj bude veniec medový...