Raz v noci zažiarila hviezda na nebi, čo rozžiarila celú oblohu a moju tvár. Jej svetlo vniklo až do môjho srdca a pošteklilo uhlíky, ktoré už nemali energiu vytvoriť plamienok... Len čo sa ich dotklo, preskočila malá iskierka, ktorá pohladila všetky tie uhlíky a tie sa rozžiarili krásnym a hrejivým plamienkom. To krásne teplo sa rozlialo po celom tele a vysušilo slzy na tvári. Pozorovala som tú hviezdu a zdalo sa mi, že sa aj ona usmieva... Roztvorila som svoju náruč, aby som to teplo mohla odovzdať všade tam, kde ho ľudia potrebujú, pretože len takto sa jeho sila môže znásobiť. Čím viac ľudí ju prijme, tým je väčšia...

Na dlane sa mi začali zlietavať malí anjelici, ktorí sa tichučko chichotali a naberali z toho tepla aj do svojich srdiečok, aby mohli vzlietnuť a odniesť ho aj do najvzdialenejších kútov sveta. Jemne som ich pobozkala po hlávkach a popriala im šťastnú cestu.

Dlane ostali prázdne, ale srdiečko sa naplnilo pocitom šťastia a tepla a to teplo už nesmie odtiaľ nikdy zmiznúť a preto ho budem chrániť, ako najväčší poklad na svete.