Srdce mi znova tupá bolesť stíska,

Ako keď mocne zovrieš dlaň,

Oči ma pália, utopím sa v žiali,

Kedy už bude koniec tým smutným hodinám...

Dni sa vlečú,

Srdce mi krváca z tisícok rán,

Zatiahla sa obloha, schyľuje sa k búrke,

Slnko dnes na oblohe nezasvieti nám...

Nebo mi blesky do duše vysiela,

Chladný vietor bičuje mi tvár,

Dážď zmáča telo, objíma ma chlad,

Všetko je šedé, nad priepasťou života ostala som stáť...

Slnko dnes nie je pánom oblohy,

ako správnu cestu nájsť, kam sa pohnúť mám?

Ako slepec len ruky dopredu vystieram,

Snažím sa nezakopnúť, prekážky obchádzam...

Čakám na jediný slnečný lúč,

Ten mi rád ukáže kadiaľ mám ísť,

Vleje mi teplo do chladných žíl,

Slnečný deň predsa musí raz prísť...