Vkročím do mora, hoc´ nie som plavec najlepší,

vkročím do mora a ostanem stáť,

vlny mi do nôh narážajú,

príboj prinesie so sebou chlad.

Vietor mi slzy usuší a pohladí tvár,

na modrú oblohu svoj zrak upieram,

tam zazrela som Teba, láska moja,

pohladiť Ťa túžim, ruky k Tebe vystieram.

Pohnúť sa nemôžem, objíma ma chlad,

oťaželo telo, voda ku dnu prikovala,

aspoň svetielko nádeje keby zažiarilo

a ja majákom v mori studenom sa stala.

Niet nádejí, niet svetla, ostala len tma,

na skalu sa premením, necítim nič viac,

chcela som dávať, no teraz som tá,

čo z mora čnie a dotykom lode potápa.

Tak ako moje srdce mnohokrát,

rozbilo sa o skaly vyčnievajúce,

rozbijú sa tie lode, trosky z nich ostanú,

som skala, čo nebezpečne z mora čnie.